Biografia

Moje povolanie je mojím poslaním.

Detstvo

Pochádzam zo stredného Slovenska, z malej dedinky Visolaje (okres Púchov). Už ako dieťa som milovala čarovný svet rozprávok, riekaniek a bájok. Ešte som nechodila ani do školy a už som prednášala vtedy na schôdzach bývalého režimu pred plnou sálou ľudí rôzne básne. Do dnes sa čudujem, že som nemala trému a s odhodlaním som sa postavila na pódium pred celú dedinu. To som ja!

Môj dedko mi pred policami plných kníh vždy hovorieval: ,,Jarčatenko, ty raz budeš lingvistka!" Netušila som, čo to je, bolo mi však jasné, že to má s knihami jasný súvis. Slovíčko sa mi páčilo, znelo veľmi pekne, i dosť odborne, tak prečo nie. Budem! Ani vo sne by mi nenapadlo, že bude mať pravdu.

Vzdelanie

Od detstva som bola veľmi cieľavedomá a disciplinovaná, rada som sa učila, mala zmysel pre detail a krásu. Veľmi som chcela byť učiteľkou. Rodičom sa nápad ísť na gymnázium nepáčil, tak som sa stala zdravotnou sestrou. Toto krásne povolenia napĺňalo moje srdce šťastím, no v podvedomí som cítila, že to nie je moja cesta.

Po trojročnej prestávke sa mi podarilo dostať na štúdium germanistiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, súčasne som už učila nemecký jazyk na Hotelovej akadémii v Púchove. Veľmi ma to bavilo. Milujem ľudí nadchnúť pre vec, motivovať ich, formovať ich vývoj či pripravovať materiály na vyučovanie.

Rodina a práca

Po skončení štúdia sme sa s manželom, pochádzajúcim z Bavorska vzali. V Nördlingene prišla na svet naša prvá dcérka Livia. Bolo to krásne obdobie. Po čase sme sa presťahovali do Rakúska. Manžel si našiel prácu vo Viedni a ja som začala učiť nemčinu na jednom viedenskom vzdelávacom inštitúte. Po troch rokoch som tento inštitút vymenila za inú vzdelávaciu organizáciu. V oboch som bola i skúšajúcou pre rôzne certifikované organizácie a úrovne.

Medzičasom sme sa usadili v okresnom meste Bruck an der Leitha, kde na miestnej Volkshochschule vediem večerné kurzy nemeckého a slovenského jazyka. Narodilo sa nám druhé, vytúžené dieťatko, synček Max a po troch rokoch naša hviezdička, dcérka Stella. Po jej narodení už nebolo možné zvládať organizačne a logisticky školskú dochádzku a moje povolanie súčasne. Podarilo sa mi nájsť prácu v rámci jedného európskeho projektu, kde sa deti v materských škôlkach v pohraničí učia hravou formou základy slovenčiny.

Moje povolanie

Svoje povolanie zo srdca milujem. Je mojím poslaním. Nie je nič krajšie na svete, ako naučiť človeka niečo, čo pretrvá celý život. Väčší dar na svete neexistuje. Týmto spôsobom som obdarovala už tisíce! Som veľmi šťastná a hrdá, keď stretnem rakúske dieťa a ono ma osloví po slovensky. Alebo keď mi moji žiaci plní eufórie zavolajú, že urobili skúšku. V týchto momentoch sa mi srdce otvorí a hovorí, že som všetko urobila správne a moja práca má viac než hlboký zmysel. Je to úžasný pocit.